Pušky

Replika pušky Garand M1
1 ks
USA - 2. sv. vojna
skladom do 14 dní

Hmotnosť 3480g
Dĺžka 110cm
Materiál kov a drevo 

Nejedná sa streľby schopnú repliku a ani o tak zvanú expanznú repliku, ide o novovyrobenú repliku. Replika má pohoblivý záver a spúšť, ako je vidno vo videu dole.

M1 Garand (oficiálne značená United States Rifle, Caliber .30, M1, neskôr Rifle, Caliber .30, M1 a skrátene US Rifle, Cal. .30, M1) bola prvá samonabíjacia puška sveta zavedená v masovom meradle do výzbroje ozbrojených síl. V roku 1936 vo výzbroji americkej armády oficiálne nahradila opakovaciu pušku Springfield M 1903, ktorú postupne vytlačila z výzbroje americkej pechoty. Puška bola počas druhej svetovej vojny používaná ako štandardná pechotná puška americkej armády a od roku 1941 aj Zboru námornej pechoty Spojených štátov, kam ale vzhľadom na pomaly sa rozbiehajúcu výrobu začala vo väčších počtoch prichádzať až od polovice roku 1943. Vo výzbroji oboch týchto zložiek vydržali aj počas kórejskej vojny. V roku 1957 bola táto puška nahradená vo výzbroji puškou M14. To však neznamenalo koniec jej kariéry, pretože bola v značných počtoch poskytovaná v rámci americkej vojenskej pomoci mnohým štátom sveta. Od roku 1944 sa pušky Garand repasovali a licenčne vyrábali v Taliansku. V rukách vojakov Vietnamskej republiky sa zbraň zúčastnila ešte prvých fáz vojny proti Vietkongu.

Puška M1 Garand bola vyvinutá konštruktérom Springfieldskej štátnej zbrojovky Johnom C. Garandom v priebehu dvadsiatych a tridsiatych rokov. Do výzbroje bola ako United States Rifle, Caliber .30, M1 oficiálne prijatá už v roku 1932, ale do radovej služby v americkej armáde bola zavedená až v roku 1936. Pôvodné prototypy boli v kalibry .276 Pedersen, ale z dôvodov uľahčenia logistiky ozbrojených síl v čase vzrastajúceho nebezpečenstva ozbrojeného konfliktu koncom tridsiatych rokov (výroba náboja .30-06 bola zabehnutá, vojaci aj výrobcovia poznali perfektne jeho vlastnosti a vo vojenských skladoch existovali značné zásoby munície tejto ráže, vo výzbroji sa navyše nachádzali iné zbrane pre tento náboj) bolo rozhodnuté sériove kusy vyrábať vo vtedy štandardnom kalibri ručných zbraní americkej armády .30-06 Springfield. To si vyžiadalo aj zníženie kapacity nábojovej schránky z pôvodných desiatich na osem nábojov, inak by nábojová schránka vyčnievala z dolnej časti pažby.

M1 Garand je samonabíjacia puška fungujúca na princípe odberu plynov z hlavne, ktoré sú odvádzané plynovým valcom umiestneným pod hlavňou, a tlačia na piest, zakončený nástavcom, ktorý posúva nosičom závorníku. Ten potom prostredníctvom tvarovanej drážky otáča samotným závorníkom, čím zaisťuje odomykanie a uzamykanie záveru. Závorník zasúva náboja do nábojovej komory, záver ako celok potom pri posune vzad napína bicí mechanizmus a stláča predsuvnú pružinu. Pôvodný variant zariadenia na odber spálených plynov, používajúci na zachytávanie plynov špeciálny nástavec (clonu) na ústí hlavne sa nazýva "Gas Trap Model" ( "lapač plynov"), ale zariadenie sa veľmi ťažko čistilo a navyše dochádzalo k rýchlemu vypaľovaniu vývrtu pri ústí hlavne (ako vedia skúsení strelci, na stave ústia hlavne úplne zásadne závisí presnosť streľby). Čoskoro po začatí výroby prešla vo februári 1940 produkcia na variant "Gas Port Model" (s odvodom plynov), armádou prijatú už v októbri 1939, u ktorej bol odber plynov zabezpečovaný plynovým kanálikom s priemerom 2 mm spájajúcej hlaveň a plynový valec vo vzdialenosti 38 mm pred ústím hlavne. Súčasne bola u tejto varianty predĺžená hlaveň o dva palce na celkových 24 palcov. Mimo prvých 50.000 kusov patrí prevažná väčšina produkcie M1 Garand k variante "Gas Port", na ktorú bola počas vojny prepracovaná počas opráv aj rada pôvodných pušiek. Náboje sú podávané z nábojovej schránky, doplňované nábojovými rámčekmy na osem nábojov.

135,00 €